Sesulák I E-zine

Téma: Oblečenie

Ani lyže ani svah nerozhodujú o tom ako sa budete na svahu cítiť, ale je to práve oblečenie. Oblečenie rozhodne či budete mať lyžovačky po krk, alebo si ju užijete „se vším všudy“. Nasledujúcich pár riadkov vám určite poradí vybrať si z obrovsk�?ho množstva produktov tie správne, ktor�? zaručia, že budete v teple a pohode v akomkoľvek počasí.

Poďme pekne od podlahy:
NOHY
Ponožky: možno ste sa pousmiali, ale ponožky sú veľmi dôležitou súčasťou oblečenia. Pri ich výbere by ste sa mali zamerať na ich priepustnosť, teda na typ materiálu. Existujú špeciálne ponožky na lyžovanie/snowboard, ktor�? sú zosilnen�? na najviac namáhaných miestach a vyroben�? z kvalitných materiálov, odvádzajúcich pot.
Spodky: pokiaľ nemáte zateplen�? nohavice (čo pri väčšine nebýva), tak sú spodky nevyhnutn�?. Môžete si vybrať z akýchkoľvek, či už bavlnen�? alebo zo špeciálnych materiálov ako Polartec. Osobne sa priklá�?ame k Polartecu, ktorý je veľmi pohodlný, priedušný a naviac aj vodeodolný.
Nohavice: asi najdôležitejšia súčasť oblečenia, pretože ak je vám zima na nohy je vám zima na celom tele. Nohavice odporúčame mať z odskúšaných materiálov (Gore Tex) a nedať sa zlákať reklamou na všelijak�? in�? texy. Gore Tex-ov�? nohavice sú to najlepšie, čo môžete mať na nohách pre ich pevnosť, vodeodolnosť, „neprefúkateľnosť“ a priedušnosť. Z vlastnej dlhoročnej skúsenosti môžeme povedať, že Gore Tex vám nepremokne ani keď si sadnete na mokrú sedačku, čiže pohodlie je zaručen�?.

TELO
Platí, že viac vrstiev oblečenia je vždy lepšie ako jedna alebo dve hrub�?!
Prvá vrstva: mala by byť z materiálu, ktorý odvádza pot. Takýmto materiálom je napr. Klimatex. Môže byť vo forme trička s dlhým alebo krátkym rukávom. Vrstva z tohto materiálu zaručí, že vás nebude chladiť chrbát, ani keď budete sedieť na sedačke o lyžovaní ani nehovoríme.
Druhá vrstva: tu by mal byť použitý materiál, ktorý bude absorbovať vlhkosť z prvej vrstvy, stačí obyčajn�? kvalitn�? bavlnen�? tričko.
Tretia vrstva: jej úlohou je hlavne udržiavanie tela v teple. Môže to byť akákoľvek mikina, ktorá je vyrobená z kvalitných materiálov (Polartec, NoWind…).
Štvrtá vrstva: uvádzame ju len ako doplnok do extr�?mnych podmienok, a ide spravidla o vrstvu, ktorá zadrží chladný vietor pred vniknutím do tretej vrstvy. Jedná sa o vestu z materiálov ako Windstopper… Toto je však už extr�?m (do -20°C a nižšie) spravidla vám postačí kvalitná bunda.
Piata/Štvrtá vrstva: jedná sa o bundu. Mala by byť z odolných materiálov, takisto ako nohavice. Môžu to byť ak�?koľvek materiály (Gore Tex, Gelanots…), ktor�? sú vodeodoln�?, priedušn�?, pevn�? a „neprefúkateľn�?“. Gore Tex hrá jednoznačne hlavnú rolu, ale veľmi dobre sa nám osvedčil aj Gelanots. Na tejto vrstve neodporúčame šetriť, lebo je vrstvou ktorá rozhodne, či budete premočený kura, alebo premrznutý.

HLAVA+RUKY
Na hlavu postačí akákoľvek čiapka, ktorá vám vyhovuje, prípadne sa vám páči. Avšak materiály ako Polartec, NoWind, Windstopper, vám zaručia ten pravý komfort aj v tom najhoršom nečase.
Na ruky by sme odporučili už niečo, čo znesie toho naozaj veľa. Pri rukaviciach, tak ako pri nohaviciach a bunde platí, že šetrenie sa vám môže vrátiť omrznutými rukami, ktor�? len veľmi ťažko zasunú kartičku do turniketu. Rukavice by mali mať manžetu, ktorá pevne obopne ruku, čím zabráni vniknutiu snehu. Ďalej by mala mať spevnen�? miesta, ktor�? sú najviac namáhan�?, ako dla�?, prsty – končeky prstov.

Záver
Tento článok by vám mal poslúžiť ako poradca pri rozhodovaní sa o kúpe určitej veci na lyžovanie/snowboard. Uveden�? materiály sú len ako príklad, isteže ich je oveľa viac, ale uveden�? sa nám najviac osvedčili počas 17 rokov lyžovania.

Téma: SLOVENSKO VS. ALPY

Už sa toho popísalo naozaj veľa o tom čo je lepšie, či lyžovačka na Slovensku alebo v Alpách. V tomto článku sa budeme venovať tomuto probl�?mu trochu podrobnejšie ako niektor�? magazíny, a to na základe vlastnej skúsenosti (Francúzsko �?? Valloire + Val Thorens).

Čo budeme porovnávať?
Zdá sa, že porovnávať Alpy so Slovenskom je nezmysel ale nasledujúcich pár riadkov úkáže, že rozhodovanie môže byť v niektorých prípadoch náročn�?, ale v niektorých úplne jasn�?.
Asi ani netreba hovoriť, že svahy (dĺžka, n.m.v.) nebudeme v žiadnom prípade hodnotiť, hory si proste nevyberiete…, skôr sa zameriame na kvalitu služieb, upravenosť zjazdoviek, jazykovú bari�?ru, ceny, ceny lístkov, doprava.

Doprava
Faktor, ktorý asi najviac ovplyv�?uje rozhodovanie kam sa vybrať na lyžovačku. Veľmi dobre to poznajú ľudia na „dolniakoch“, kde sú v blízkosti len veľmi mal�? strediská. Na tuzemskú lyžovačku sa môžete vybrať autom, autobusom alebo vlakom, pri zahraničnej je už výber trochu obmedzený – záleží to na osobných preferenciách.
Dôležitá je rýchlosť a hlavne cena dopravy. Pri tuzemskej je rýchlosť „vďaka“ maličkej republike nepodstatná ale pri zahraničnej hrá hlavnú rolu. Napr. autobusom trvá cesta do francúzskych �?lp prakticky celý de�?, pričom sa cestuje spravidla v noci – vraj aby to rýchlejšie ušlo. Neviem ako vy ale v autobuse nedokážem spať, a to nehovoriac o stiesnených podmienkach na sedadle, ktor�? je roben�? pre oveľa menších ľudí… Ďalšou podstatnou nevýhodou cestovania autobusom je nemožnosť zastaviť kedy chcete, a ak ste práve v 16km tuneli nezostáva veľa možností ako si uľaviť :) (podrobnosti nebudem rozpisovať).
Samozrejme, že sa dá cestovať aj autom ale na to treba dostatočne siln�? nervy, a čas cesty aj tak veľmi neskrátite.
Cena je pri porovnaní dvoch možností (autobus, auto) takmer identická, takže nemá cenu ju ďalej rozoberať.
Výsledok pre dopravu
SLOVENSKO VS. ALPY
1:0

Jazyková bari�?ra
S jazykmi to je niekedy veľmi ľahk�? a niekedy veľmi ťažk�? – záleží to na tom, v ktorom štáte sa nachádzate a aj na koho natrafíte. Z vlastnej skúsenosti z Francúzska, môžeme povedať, že angličtina, nemčina sú vám na nič. Takmer nikto nerozpráva týmito jazykmi okrem personálu na informáciách a v pokladniach pri vlekoch aj to veľmi lámavo. Ak sa teda náhodou stratíte môžete sa dostať do nezávidenia hodnej situácie, pretože vám nikto nebude rozumieť…
Na Slovensku takýto probl�?m nehrozí, teda aspo�? dúfam.
Jazyková bari�?ra sa líši od štátu k štátu, ale ist�? je, že na Slovensku nehrozí žiadna.
Výsledok pre jazykovú bari�?ru
SLOVENSKO VS. ALPY
2:0

Ceny
Ceny sú asi najdôležitejšou súčasťou porovnávania SLOVENSKO VS. ALPY. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je úplne jasn�? kde je drahšie, ale nemusí to tak byť.
Poďme k cenám jedla.
Vo Fr. stojí čaj v horskej chate 2,5 EUR, u nás cca. 30 SK – záleží na tom kde. Obed vás bude vo Fr. stáť od cca. 8 EUR (bageta) u nás za to ist�?, cca. 40 SK. Rozdiel v cene je jasný, ale predsa nikto nechodí do �?lp len aby sa dobre napráskal.
Večera na jednu osobu vychádza od 15 EUR (pizza, steak), bez polievky a bez nápojov. U nás komplet menu stojí od 120 SK. Avšak zaujímav�? je, že ceny základných potravín sú v obchodoch takmer rovnak�? ak nie lacnejšie ako u nás, čiže tá jedna večera v reštike vás nezruinuje a celý týžde�? si môžete variť samy, s kvalitnými surovinami vo Fr. nie je naozaj probl�?m.
Ceny lístkov.
A tu sa začína pozícia Slovenska riadne otriasať… Lístky vo Fr. ale aj celkovo v Alpách sú cenovo porovnateľn�? s cenami na slovenských svahoch. Na porovnanie:
Všetky ceny sú uvádzan�? za rovnak�? obdobie (hlavná sezóna) a pre dospelých.
Celodenný lístok Valloire 22EUR-cca. 827SK, Val Thorens 34EUR-cca. 1278SK, Jasná 690SK, Vysok�? Tatry Štrbsk�? pleso 650SK
6-denný Valloire 135EUR-cca. 5076SK, Val Thorens 163EUR-cca. 6128SK, Jasná 3640SK, Vysok�? Tatry Štrbsk�? pleso 3300SK
Len dodáme, že Valloire má 150KM zjazdoviek, Val Thorens – Orelle 140KM(najvyššie položen�? lyžiarske stredisko v Európe), Jasná + Chopok Juh 29KM a Štrbsk�? pleso + Solisko 12KM.
SLOVENSKO VS. ALPY
2:1

Služby
Služby budú asi najpálčivejšou t�?mou na rozoberanie a to z toho dôvodu, že každý má in�? nároky. Skôr sa budeme snažiť porovnávať veci, ktor�? nás najviac štvú.
Začneme servisom v strediskách. Stroje a rôzne postupy nedávajú veľa priestoru na pochybenie, preto túto oblasť vynecháme.
Bufet je druhou oblasťou, ktorej sa budeme venovať. Bufet na Slovensku by sa dal zhrnúť do týchto slov – rady ľudí, malý výber, prehnan�? ceny, neochota. Príkladom je stredisko v Roháčoch kde si to jedlo naozaj vystojíte (opakuje sa to každý rok). Je to spôsoben�? nepružnosťou personálu, ktorý dá variť párky až keď si ich ľudia začnú objednávať, čo má za následok čakacie doby za ktor�? by sa nemusel hanbiť ani hraničný priechod Berg pred Vianocami. Druhá vec je, že párky ešte nemusia byť uvaren�? podľa vašich predstáv. Ďalšou slabinou väčšiny slovenských bufetov je pestrosť jedál. Nie každý sa chce ládovať klobásou s horčicou alebo inými mastnými jedlami, niekde si to uvedomujú niekde nie…Slovenský personál azda ani netreba spomínať, kyslý „ksicht“ predavača, vám dáva pocítiť, kto je pánom v stredisku, a to nehovoríme o snahe klamať pri vážení jedál a vydávaní. S padajúcim snehom, rátajú v minime bufetov, čiže často je čaj chladený padajúcim snehom – ak na stole nie je 20cm vrstva snehu a máte si ho kam položiť. Všetka česť bufetom, pre ktor�? sú toto neznáme veci. V alpských strediskách sa stretnete s opakom. Bufety s obsluhou aj vonku, dostatok miest na sedenie, to hovoríme o strediskách kde v špičke lyžuje aj 30000 ľudí, usmiaty personál, kvalitn�? jedlá. Vo väčšine alpských stredísk sú v bufetoch aj jednoduch�? látkov�? lehátka, kde sa môžete v pohode opaľovať, samozrejme ich okupácia je zadarmo. Usmiaty čašníci v rovnakom oblečení vás zdvorilo a s úsmevom pozdravia, poradia pri výbere jedál. Možno si poviete, že to sú detaily, ale… to „ale“ rozhoduje o návštevnosti lyžiarskych stredísk.
Ďalším šokom bolo keď nás ráno pozdravili pracovníci pri lanovke samozrejme s úsmevom, už sa vám to niekedy stalo na Slovensku? A toto je dôvod, prečo sa k nám zahraniční turisti nehrnú.
SLOVENSKO VS. ALPY
2:2

Upravenosť zjazdoviek
Vec, ktorá nás asi najviac trápi v slovenských lyžiarskych strediskách. Keby aspo�? uvádzali údaje o výške snehu, ktorý je na zjazdovke a nie niekde v lese. Toto sa opakuje každý rok pretože, 70cm snehu by mala byť 100% istota, že nebudú trčať žiadne kamene, opak je však pravdou. Pravdou na druhej strane je, že sneh na slovenských svahoch rýchlo „vyšúcha“, kvôli veľk�?mu počtu lyžiarov na zjazdovke, ale stále nie je jasn�? ako sa môže za de�? vyšúchať 70cm snehu…
V Alpských strediskách toto nehrozí ani keď je 50cm snehu a je to spôsoben�? hlavne rozľahlosťou stredísk, ktor�? majú spravidla nad 150km zjazdoviek, čiže lyžiari sa tam „rozutekajú“ a uvádzaním skutočnej výšky snehu na zjazdovke.
Ďalej nemá cenu sa vyjadrovať, lebo technick�? vybavenie je takmer rovnak�? a na skutočnú výšku snehu to aj tak nemá vplyv.
SLOVENSKO VS. ALPY
2:3

Záver
SLOVENSKO VS. ALPY
2:3
Z tohto vyplýva, že kvalita lyžovačky v Alpách a na Slovensku je takmer 1:1, ale vždy záleží na osobných preferenciách. Ak nechcete stáť v radoch na vlek či lanovku a mať k dispozícii kvalitne upraven�? zjazdovky sú Alpy tou najlepšou voľbou. Na druhej strane ak sa vám nechce cestovať, prípadne variť, plus probl�?my s jazykom (Francúzsko), sú slovensk�? zjazdovky tým pravým čo vám vyhovuje.