Liptovský „blivajs“

Na Slovensku sa úrove�? gastro služieb odlišuje každých 100 metrov, ale to asi platí o všetkom. Ja si všímam úrove�? motorestov hlavne ak cestujem po hlavnom ťahu smerom na Poprad. Bohužiaľ, čím ďalej ste na východ tým horšie služby sú (nech sa niekto neurazí, ale je to tak…).

Nebolo to inak ani pred Vianocami, keď sme cestovali do Tatier. Ono tých možností dobre sa najesť v kvalitnom motoreste smerom na východ ubúda. No a ak to prešvihnete pred Ružomberkom tak vám neostáva nič iné len zastaviť pri známom nemenovanom motoreste pri Liptovskej Mare, pretože najbližšia príležitosť sa najesť, je až niekde pred Popradom.

Pravdu povediac tomuto motorestu sme sa vyhýbali viac ako 6 rokov. Tentoraz nám však neostávalo nič iné len ako sa v �?om zastaviť. Dúfali sme, že motorest na takom lukratívnom fleku sa za tých 6 rokov vylepšil. No opäť sme sa presvedčili, že sme na Slovensku.

Ja som sa v očiach personálu musel javiť ako najväčší ignorant slovenských špecialít, pretože som si dal vyprážaný syr s hranolkami a kečupom, aby som na minimum obmedzil prípadné zažívacie ťažkosti :-). No zbytok rodiny a známy si vybrali zo špecialít – čo neskôr ľutovali. Kým ja som si pochutnával na syre, oni sa len prehrabávali v poloteplých „Liptovských špecialitách“ a pili čaj a kávu zo sladkých (pravdepodobne neumytých) hrnčekov.

Keby také halušky navarila mama doma, tak by ich na druhý de�? vyhadzovala nedotknuté. Stále nemôžem pochopiť, ako môže taký pajzel existovať roky a na takom vynikajúcom mieste. Viem si tam predstaviť motorest typu Rosenberger a nie polostudenú búdu, v ktorej vám servírujú „Liptovské špeciality“ na ľadové taniere v ešte chladnejšej kuchyni.

Nemôžem a asi to nikdy nepochopím, že jediný motorest široko-ďaleko ponúka takéto služby. Asi naozaj využíva to, že najbližších 40 kilometrov v jeho okolí nie je nič, kde by sa dalo najesť a aj fakt, že na Slovensku žije 4 500 000 ľudí, takže to bude zlatá ba�?a riadne dlho, kým sa tam všetci vystriedajú.

My sa tam už nikdy nezastavíme…