Pokazené platne

Iste to poznáte, chodíte z baru do baru a takmer všade hrajú to isté. Ja to zažívam už niekoľko rokov a pekne ma to štve. Väčšinou chodím totiž do normálnych barov pre bežných ľudí, kde nebývajú party so zameraním na house, techno… Pretože tam kde chcem chodiť ja, nechcú ísť kamoši a naopak. Tento týžde�? som totiž vyskúšal bary, ktorým som sa vyhýbal asi pol roka, pretože ten kde chodíme, je pre rekonštrukciu zavretý.

DJ’s sa svojho repertoáru držia ako pribití. Neviem, či je to spôsobené nezáujmom zo strany majiteľa baru, ktorý nechce častejšie obnovovať playlist, alebo obmedzenosťou toho-ktorého dj-a. Druhá vec je zase publikum, ktoré na parkete tancuje od cca. 1:00 v noci už na čokoľvek a dj si myslí aký je dobrý a púšťa jeden shit za druhým.

Ja si na kvalitnú hudbu potrpím a v bare počúvam aj to čo sa mi nepáči, pretože viem kto je interpret. Ak ale dj po Born Slippy od Underworldu pustí hlavný song z Pomády mám chuť mu skočiť za pult a poriadne ho prefackať. Ďalšou obľúbenou pies�?ou je remix Depeche Mode, ktorý nie je zlý, aj ho mám na prehrávači, ale keď ho počujete tretí raz a v treťom bare, tak je to trochu trapné.

K najčastejšie omieľaným songom patria tie tri, ktoré som spomenul vyššie a ešte trapná hudba pre deti od Avril Lavigne, Pink, Beoncé (neviem ako sa to píše), remixy skladieb od Heleny Vondráčkovej (keď počujem Sladké mámení, chcem vraždiť), a takmer všetky skladby, ktoré hrá najpočúvanejšie (to nechápem) rádio na Slovensku.

Je smutné, že bary, v ktorých tržba za jednu víkendovú noc so stopercentnou istotou hravo prekračuje 200 000 SK zamestnávajú DJ’s, ktorí majú prehľad o hudbe asi iba z rádia, a majitelia neinovujú playlisty. Ešte smutnejšie je, že väčšine ľudí to stačí…