Nezdravenie sa…

Jedna vec ma stále štve. Často chodím na horskom bicykli na túry, na ktorých stretávam aj iných cyklistov. Nie som nejaký „šalát“, ktorý vytiahne bicykel raz za pol roka, mám aj dres, prilbu, klipsne…, komplet výbava. Dobrým zvykom (nielen) pri takýchto cyklistoch je pozdravenie sa, či už počas jazdy, alebo niekde na vrchole kopca.

Lenže v poslednom čase sa mi stáva, že aj po pozdravení, stačí trochu zdvihnúť ruku-nemusíte na seba kričať cez celú cestu…, mi pozdrav nie je opätovaný. Stáva sa to hlavne pri mladých cyklistoch, ktorí majú drahú a aj na pohľad novú výbavu. Pravdepodobne ide o ľudí, ktorí si myslia, že so super bicyklom sa môžu vyvršovať a tváriť sa ako majstri sveta. Ja tiež nemám najlacnejší bicykel (aby ste si nemysleli, že im závidím), ide mi len o to, o čom sa presviedčam už dlhšiu dobu a to, že nám tu pribúdajú akýsi „nadľudia“, ktorí nemajú v sebe kúsok slušnosti.

Na druhej strane sa mi potvrdzuje to staré známe, že stará škola je stará škola. Partie starších pánov v klasických cyklistických čapičkách (väčšinou na drahých bicykloch s karbónovým rámom), nemajú so zdravením žiadny problém.